Školám podľa prieskumu chýbajú stojany na bicykle aj kolobežky


Dochádzanie žiakov a študentov do škôl stojí často na okraji pozornosti, keď príde reč na vzdelávanie, ale tiež zdravie a zdravý vývoj žiakov. V minulosti bola táto téma v úzadí skutočne oprávnene, pretože problém s ňou spojený neexistoval. Jazdiť do školy na bicykli či chodiť pešo bolo všeobecne zaužívané. Zmena životného štýlu, nárast spotreby a zmena dopravného správania negatívne ovplyvnili aj túto na prvý pohľad banálnu či marginalizovanú tému. Je skutočne jedno akým spôsobom prichádzajú naše deti na vyučovanie a následne z neho odchádzajú? Nemá táto téma v skutočnosti hlbšie dopady na zmenu pridružených javov, akými sú obezita, zhoršená kvalita ovzdušia, nesprávne návyky či chýbajúce zručnosti detí v školskom veku? 

Vylúčená motorová doprava v okolí školy v londýnskej štvrti Hackney (zdroj: https://www.hackneycitizen.co.uk/2020/06/16/traffic-banned-40-primary-schools-hackney/)

CYKLOKOALÍCIA SA UJÍMA TÉMY ŠKOLSKEJ MOBILITY

Téma spôsobu dochádzky žiakov do škôl vzbudila záujem Cyklokoalície do takej miery, že sa rozhodla osvojiť si niekoľko rokov realizovanú kampaň Do školy na bicykli a priniesť do nej nový rozmer v podobe snahy o zmenu prístupu. Tento záujem podporilo aj meranie kvality ovzdušia realizované na jeseň 2019, ktoré podčiarklo dôležitosť zmien v spôsobe dopravy žiakov do škôl. Výsledky meraní priniesli alarmujúce skutočnosti o toxicite ovzdušia, ktoré dýchajú deti v okolí bratislavských škôl, pričom merania poukázali na ich súvislosť s vysokou intenzitou automobilov v okolí škôl. Zaiste, merania vo vidieckych školách by neboli takéto katastrofické, no tendencia neustáleho zvyšovania podielu detí privážaných na vyučovanie automobilmi, ktoré so sebou prináša nepríjemné stresové javy a často až bizarné situácie by nemala zostať na okraji záujmu. Nie Cyklokoalície, ale spoločnosti, ktorá nesie zodpovednosť za budúce generácie. Chceme naozaj novú generáciu vychovávať spôsobom, ktorý považuje za normálne, že zdraví ľudia používajú automobil na niekoľkostometrovú cestu zásadne až pred vchod do školy pod zásterkou množstva alibistických argumentov? 

PRIESKUM POTVRDIL VYSOKÝ PODIEL DETÍ PRIVÁŽANÝCH AUTAMI

A čo školy? Aký je ich pohľad na túto tému? Prinášajú iniciatívne riešenia v podobe cyklistických stojanov či stojanov pre kolobežky? Ako vnímajú reprezentanti škôl infraštruktúru, ktorá slúži ich návštevníkom na bezpečný príchod a odchod zo školy? Pracujú obce na tom, aby sa rodičia nemuseli báť o svoje deti, ktoré neboli ráno dovezené až pred vchod školy autom? A aký podiel na tom všetkom má lenivosť rodičov? Na tieto otázky reflektovali účastníci prieskumu o školskej mobilite, ktorý na vzorke 160 respondentov priniesol pohľad reprezentantov škôl, najčastejšie riaditeľov, na túto tému. 

Na úvod je nutné podotknúť, že vzdialenosť z bydliska do školy významne ovplyvňuje výber spôsobu dopravy. V prípade základných škôl možno predpokladať, že väčšina žiakov dochádza do vzdialenosti, ktorá v časovom vyjadrení nepresahuje 10, v riedko osídlených oblastiach 15 až 20 minút chôdze. Dlhšiu vzdialenosť ako dôvod dochádzania inak ako na bicykli či kolobežke považuje za hlavný argument približne 25 % oslovených reprezentantov škôl. Napriek tomu až v 35 % oslovených škôl prichádza do školy autom viac ako 30 % žiakov, pričom v takmer 14 % je to viac ako polovica z celkového počtu. Ak tieto čísla premietneme do reality, pri škole s 300 žiakmi zastaví za 30 minút príchodu detí do školy 100 až 150 automobilov, bez započítania ostatnej motorovej dopravy.  Do týchto počtov ešte priraďme automobily učiteľov parkujúce spravidla v areáli školy, často na zeleni či pod oknami zborovne. 

Tieto počty prinášajú nie len znečistené ovzdušie pre všetkých dýchajúcich, stres a hluk, ale aj zhoršovanie podmienok pre tie deti a rodičov, ktoré na vyučovanie neprichádzajú autom. Obavy o bezpečnosť, ale tiež otázka komfortu v tejto dopravnej situácií postupne zvyšujú čísla príchodzých automobilov.

V rámci oslovených škôl dochádza v letnom období približne 18 % žiakov do školy na bicykli, v zimných mesiacoch podiel cyklistov klesne na 6 %. Tento podiel je však vyšší najmä v regiónoch južného a západného Slovenska a taktiež v školách s vybudovanou parkovacou infraštruktúrou – dôležitým faktorom sú najmä kryté stojany pre bicykle. Kolobežky sú hlavným dopravným prostriedkom pre približne 5 % žiakov, pričom až 35 % žiakov dochádza na vyučovanie pešo. Štvrtina žiakov oslovených škôl využíva na dochádzku do škôl najmä prostriedky verejnej dopravy. V 30 % zo škôl zapojených do prieskumu dochádza viac ako tretina detí autom.

REGIONÁLNE ROZDIELY A MIESTNE ŠPECIFIKÁ

Dáta o registrovaných školách v kampani Do školy na bicykli neukázali o regionálne rozdiely v popularite bicyklovej dopravy na školách, ktoré by súviseli s rozdielnými podnebnými charakteristikami. Vzhľadom na vplyv dochádzkovej vzdialenosti a bezpečnej infraštruktúry je najväčšia koncentrácia škôl v obciach s kompaktným a sieťovitým tvarom uličnej siete, ktorý nahráva pohybu po menej frekventovaných komunikáciách. Tento morfologický tvar obcí je typickým pre oblasť Podunajskej nížiny, kde je cyklodoprava vo všeobecnosti populárna, a to aj v obciach s vysokou intenzitou motorovej dopravy (napr. Dunajská Lužná alebo Ivanka pri Dunaji).


Geografická poloha škôl zúčastnených v kampani Do školy na bicykli 2020 (Zdroj: Cyklokoalícia, 2020)

(NE)BEZPEČNÁ INFRAŠTRUKTÚRA JE KĽÚČOVÁ PRI VOĽBE DOPRAVNÉHO PROSTRIEDKU

Až 56 % respondentov nepovažuje ulicu v okolí školy za bezpečnú pre chodcov a cyklistov. Za hlavný dôvod tohto stavu považuje 43% respondentov vysokú intenzitu automobilovej dopravy a 22 % jej rýchlosť. Vysoká koncentrácia statickej dopravy (parkovania) automobilov zásadne zhoršuje bezpečnosť peších a cyklistov podľa 20 % opýtaných. Jedna tretina vníma práve chýbajúcu infraštruktúru pre peších a cyklistov ako jeden z hlavných dôvodov ohrozenia peších a cyklistov.

Obrázok: Príklad vyvýšeného priechodu pre chodcov pri škole v obci Zohor (Zdroj: Cyklokoalícia, 2020)

SAMOSPRÁVY A PRÍSTUP K INFRAŠTRUKTÚRE 

Miestne komunikácie, ktoré sú v susedstve školy a v správe obce či mesta, majú byť upravené do takej podoby, aby bol pohyb na nich bezpečný pre všetky vekové skupiny obyvateľov. Obce môžu vykonávať úpravy zvyšujúce komfort a bezpečnosť peších a cyklistov, napríklad znižovaním rýchlosti automobilov, čo vo všeobecnosti zvýši bezpečnosť všetkých účastníkov cestnej  premávky. Prieskum naznačuje pozitívne vnímanie škôl v prístupe samospráv k nemotorovej doprave. Takmer 44 % respondentov vníma lokálne zmeny v prospech nemotorovej dopravy. Len necelé 4 % považujú opatrenia samosprávy za aktivity podporujúce výlučne motorovú dopravu. 

Obrázok: Opatrenie pre zvýšenie bezpečnosti chodcov v okolí školy v Bratislave – Dúbravke (Zdroj: Cyklokoalícia, 2020)

BICYKLE A KOLOBEŽKY 

Jedným z nástrojov, ktorý dokáže stimulovať zmenu dopravného správania žiakov, je okrem zvyšovania bezpečnosti peších a cyklistov aj zriadenie komfortných a bezpečných parkovacích možností pre bicykle a kolobežky pri budove školy. Kým až 85 % škôl zúčastnených na prieskume má stojany na bicykle (10 % z nich kryté), stojany na kolobežky má len 43 % škôl. Vzhľadom na ich menšie rozmery si ich žiaci najčastejšie nechávajú v rôznych častiach interiéru školy. Práve skladnosť a praktickosť najmä kolobežky poháňanej vlastnou silou nahráva jej využitiu ako dopravného prostriedku obzvlášť pre žiakov, ktorých dochádzková vzdialenosť je krátka, prípradne ju vedia použiť ako prostriedok v kombinácií s prostriedkami verejnej osobnej dopravy. Prítomnosť komfortných odkladacích stojanov na kolobežky by zaiste ešte zvýšila ich narastajúcu popularitu. Aj keď sa percento škôl vybavených stojanmi na bicykle nezdá až také nízke, až 70 % z nich uvádza, že stojany majú nedostatočnú kapacitu a dopyt žiakov po parkovaní je väčší.

Dôležité je tiež spomenúť, že otázky v prieskume vypĺňali školy zapojené do kampane Do školy na bicykli, teda tie, ktoré už nejakým spôsobom riešia dochádzanie žiakov na bicykli. Predpokladáme preto, že spomedzi všetkých škôl na Slovensku je ich dostatočnými stojanmi na bicykle či kolobežky vybavené ešte výrazne nižšie percento.

Až 93 % oslovených škôl by privítalo a využilo pomoc štátu práve pri financovaní cyklistických stojanov v rámci školských areálov. Dotačná pomoc zo strany štátu môže podľa Cyklokoalície výrazne stimulovať školy nielen v snahe zlepšenia infraštruktúry pre bicykle, ale aj celkovo zvýšiť ich záujem o podporu zdravého a udržateľného spôsobou dochádzania žiakov do škôl. Ak chce štát pomôcť školskej mobilite na Slovensku, takáto schéma by bola pomerne jednoduchým a lacným krokom s veľkým efektom na zlepšenie podmienok pre žiakov.

Obrázok: Parkovanie bicyklov pri základnej škole v obci Borský Mikuláš (Zdroj: Cyklokoalícia, 2020)

FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE DOPRAVNÉ SPRÁVANIE ŽIAKOV

Predstavitelia škôl považujú za hlavné dôvody, prečo nechodí viac detí do školy pešo či na bicykli najmä nízku mieru bezpečnosti a komfortu dopravnej infraštruktúry (30 %) spolu s vplyvom rodičov. Až 29 % opýtaných považuje práve lenivosť a pohodlnosť rodičov za jeden z dvoch hlavných dôvodov vozenia detí do školy autom. Štvrtina z dotazovaných vidí dôvod vo väčšej dochádzkovej vzdialenosti niektorých detí, 10 % z nich si myslí, že dôvodom je strach o všeobecnú bezpečnosť dieťaťa. Len 2,5 % sa domnieva, že dôvodom je obava o krádež bicykla.

Cyklokoalícia ponúka školám pomocnú ruku v podobe zdieľania dobrých riešení v oblasti infraštruktúry na webovej stránke kampane či formou konzultácií konkrétnych riešení úprav infraštruktúry, ale aj možností zaobstarania vhodných cyklistických stojanov – pokojne sa nám ozvite. Učitelia, rodičia, predstavitelia samospráv aj žiaci – všetci vieme pomôcť príjemnejšej a zdravšej školskej mobilite.

Organizátor
Partneri